Lesy SR a spol.: vytrvalý boj už nie len proti ochranárom

Autor: Ondrej Kameniar | 23.2.2019 o 0:05 | (upravené 23.2.2019 o 20:48) Karma článku: 4,61 | Prečítané:  2653x

Časť lesníctva sa napriek situácii drží starých pesničiek. Tým sa ale dostávajú do sporu už nie len s ochranármi, ale aj s vedcami, spoločnosťou, Európskou Komisiou a dokonca s vlastnými zamestnancami a záujmami...  

To, čo predviedol zástupca Lesov SR v debate s názvom Tetrov hlucháň – obeť nadmernej ťažby dreva a/alebo nedostatočnej ochrany prírody?(1), odvysielanej na Slovenskom rozhlase dňa 11.2.2019, mi (ako obyčajne) vlialo zvýšenú dávku adrenalínu do krvného obehu. Kým som sa stihol spamätať, nasledovalo vyjadrenie Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska k článku Andreja Baráta s názvom "Vitajte na Slovensku. V krajine ničiteľov lesa", uverejnenom v Pravde (2,3) a nakoniec ešte aj článoček na stránke Lesmedium s názvom „Lesníci sa bránia útokom“ (4). Určite to nebolo všetko z tohto súdka, ale ako reprezentatívna vzorka názorov jednej časti lesníkov to rozhodne postačuje.

V skratke ku diskusii na RTVS: Pán inžinier Chrust za Lesy SR poprel výsledky desaťročí trvajúceho špičkového výskumu (k tomu podrobnejšie ďalej). Na nespochybniteľné argumenty Karola Kaliského z iniciatívy My sme les reagoval ničím nepodloženými výmyslami, ktoré by sa dali pokojne označiť za zavádzanie verejnosti. Diskusia ale pokračovala, ako keby to bolo tvrdenie proti tvrdeniu, rovnocenná argumentácia a nerozhodnuteľná pravdivosť... Bolo by zaujímavé, keby v podobných diskusiách muselo byť každé tvrdenie podopreté relevantným zdrojom... Pán inžinier argumentoval zväčša právnymi normami, o ktorých je už dávno jasné, že sú nefunkčné a treba ich čím skôr aktualizovať. 

V texte na Lesmedium sa zase dočítate o „hysterickom útoku na lesníkov“ a že „pre mainstreamové masmédiá nie je zaujímavý odborný názor a preto sa bránia útokom aspoň na sociálnych sieťach.“ Síce o žiadnych odborných zdrojoch okrem domnienok pána autora  sme sa nič nedozvedeli a síce v texte sa ako jediné mainstreamové médium cituje pochybný portál Hlavné správy, ale veď už no... stále je to lepšie ako Slobodný vysielač, na ktorý sa lesnícki predstavitelia tiež pred časom uchýlili v boji za svoju „alternatívnu pravdu“. Myslím si, že nikoho kriticky zmýšľajúceho netreba presviedčať, že Hlavné správy ani nestoja za kliknutie. Lenže tváriť sa, že jediný, kto uverejňuje „ochranárske bludy“ sú oni, je dosť výrazne mimo realitu.

Takže - aká je momentálne realita "mediálneho sprisahania" proti lesníkom? Zhrnul by som to nejako takto:

Do zmeny v lesníctve momentálne intenzívne bijú tieto hlavné skupiny:

1. vedci naprieč rôznymi špecializáciami, 2. ochranári naprieč rôznymi združeniami, 3. verejnosť a známe osobnosti naprieč politickým presvedčením a profesiou, 4. novinári naprieč rôznymi médiami, no a čo je nezanedbateľné, najnovšie aj Európska komisia. Keby sme ale zabudli na piatu skupinu, samotných lesníkov, vynechali by sme kľúčovú skupinu. Takže – viditeľne to nie je už len vykrikovanie pár uletených ekoteroristov, ako sa nám to niektorí lesnícki predstavitelia snažia prezentovať... Pre zachovanie akej-takej stručnosti v tejto tak rozsiahlej téme bližšie rozoberiem len príspevok do diskusie zo strany lesníkov a vedcov, pretože tieto skupiny považujem v tejto debate za istým spôsobom kľúčové.

Príspevok vedcov do diskusie

Skutočne ma dokáže rozčúliť, keď lesnícky establišment povýšenecky komentuje napríklad iniciatívu My sme les ako takzvaných ochranárov, ktorí chránia prírodu od Facebooku a ani poriadne v lese neboli! Tento bod by sme si mohli konečne raz a navždy ujasniť: iniciatíva „My sme les“ bola podporená vyše sto vedcami, ktorí aj reálne robia výskum a publikujú v riadnych vedeckých časopisoch, (nie v Lesokruhoch...). V skutočnom lese (nie v smrekovej monokultúre s presne kontrolovanými parametrami) strávia často mnohonásobne viac času ako ktorýkoľvek lesník, či lesnícky funkcionár. Aby som hovoril za seba, v priemere mi to vychádza ročne na niečo viac ako sto dní a nocí v lese... Ďalšia nezanedbateľná vec je, že títo vedci majú často lesnícke vzdelanie – za všetkých uvediem svojich kolegov z Katedy ekologie lesa FLD ČZU Ing. Martina Mikoláša, Ph.D. a Prof. Ing. Miroslava Svobodu, Ph.D. Môžete si to skontrolovať, sú to všetko verejne dostupné informácie...

Ak si spomeniete na začiatky podivnej predraženej kampane „Lesy sme my“, tak medzi jej podporovateľmi sa sprvu ocitli všelijaké kapacity – napríklad aj Doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc. známy vedec a spisovateľ, propagátor murárikov, hlucháňov a iných lesných tvorov. Problém bol ale v tom, že on (a rovnako viacerí ďalší) o tom ani nevedel. Jeho výsledky boli hanebne prekrútené tak, aby zapadali do lesníckej propagandy. Keď pán docent Saniga zistil, že jeho meno bolo zneužité na obhajobu drancovania lesov, verejne podporil iniciatívu My sme les(5). Potom jeho meno zo zoznamu podporovateľov Lesy sme my zmizlo. A s ním aj tá štipka dôveryhodnosti, ktorú do čudnej kampane prinieslo...  

Ochranári teda preberajú výsledky aktuálneho špičkového, medzinárodne uznávaného výskumu a sú odborne o niekoľko tried vyššie ako v médiách vystupujúci predstavitelia Lesov SR. Vedci - podporovatelia iniciatívy My sme les nesťahujú spätne svoje podpisy, aj keď sa im od „odborníkov v uniformách“  za to často dostávajú nezaslúžené komplimenty. Neustupujú, pretože vedia, že pravda je na ich strane.

Naproti tomu, mediálne príspevky lesníckych zástupcov, vrátane tých už citovaných, by sa dali bez preháňania nazvať obhajovaním teórie plochej Zeme. Diskutujú totiž o veciach, ktoré boli v odborných kruhoch už dávno uzavreté. Stále apelujú na to, že „si treba sadnúť a pokojne diskutovať“. Lenže s niekým, kto už desiatky rokov napriek okolnostiam obhajuje účelové nezmysly a je imúnny voči akýmkoľvek rozumným argumentom, sa pokojne diskutovať naozaj nedá. Názory takýchto ľudí v bežnom živote radšej ignorujem, pretože nemám čas a energiu na snahu o nemožné. Akurát, že tu sme v trochu inej situácii – máme tu ľudí na zodpovedných miestach, ktorí sa svojimi vystúpeniami zaraďujú na úroveň expremiérových konšpirácii o Sorošovych petrošekeloch a dlažobných kockách. To je vzhľadom na ich právomoci nebezpečné a podľa môjho názoru netolerovateľné.

Pre urobenie si obrazu ponúkam pár konkrétnych ochranárskych tvrdení, ktoré už dnes môžeme brať ako vedecky overené a dokázané (odkazy na zdroje sú na konci textu). Ak chcú predstavitelia Lesov SR a spolupracujúce organizácie zotrieť „My sme les“ a ostatné ochranárske iniciatívy, musia najprv zotrieť tieto argumenty (čo bude ťažké):

1. Funkčné prírodné prostredie (ekosystémy) so zachovanou druhovou pestrosťou (biodiverzitou) sú nevyhnutné pre prežitie človeka na Zemi. Funkčné ekosystémy sú tiež podmienkou prosperujúcej ekonomiky.(6)

2. Prírodné prostredie, predovšetkým les, priamo a veľmi výrazne vplýva na ľudské fyzické aj psychické zdravie. V tomto prípade naozaj nie je jedno, či sa rozprávame o lesnom pozemku (ktorým môže byť aj holorub či umelá smreková monokultúra) alebo o prírodnom lesnom ekosystéme. Nenechajte sa odradiť obálkou, v knihe C.G. Arvaya - Les léčí je citovaných množstvo serióznych výskumov na túto tému. Dočítate sa v nej okrem iného aj o tom, ako sa vám v lese zvyšuje množstvo aj aktivita špeciálneho typu bielych kviniek, ktoré ničia rakovinové bunky už v zárodku...

3. Z hľadiska prospešnosti pre fungovanie globálneho ekosystému rovnako nie je to isté nedotknutý les a intenzívne obhospodarované pole na drevo. Nedotknuté lesy sú podmienkou nášho prežitia na Zemi.(7)

4. Lykožrútové kalamity sú prirodzenou súčasťou karpatských horských lesov a boli v nich dávno pred vznikom moderného lesníctva.(8)

5. Jedným z najdominantnejších faktorov rozvoja lykožrútovej kalamity je suché a teplé počasie. V prípade, že sú takéto podmienky, lykožrút postupuje takmer nezávisle na menežmentových opatreniach. Mortalita stromov je dokonca vyššia v menežovaných ako v nemenežovaných územiach (štúdia z Vysokých Tatier). (8,9)

6. Lykožrútové a vetrové kalamity sú prirodzenou súčasťou dynamiky horských smrečín. Tým pádom pre ekosystém ako celok nie sú katastrofou, ale skôr príležitosťou na „update“. „Vysychanie studničiek“ vplyvom bezzásahového režimu je obyčajná špekulácia.(10)

7. Hlucháňovi lykožrút a vietor tiež nevadí. Skôr je viazaný na štruktúry, ktoré takto vznikajú a v hospodárskom lese často úplne absentujú.(11)

8. Ak aj predácia spôsobuje znižovanie počtu hlucháňov v Karpatoch, je to len sekundárny následok omnoho dôležitejšej fragmentácie a rozsiahlej devastácie jeho biotopu.(12)

9. Regenerácia porastu v smrekových bezzásahových územiach prebieha bezproblémovo. Dokonca aj tam, kde došlo k veľkoplošnému odumretiu dospelých stromov.(13)

10. Kalamitná ťažba má negatívny dopad na lesný ekosystém a je v chránených územiach nežiadúca.(14)

11. Lesné stromy sú popod zem poprepájané koreňmi a hubovými vláknami do vzájomne spolupracujúceho a ovplyvňujúceho sa celku. Narušenie v súčasnosti bežnými lesníckymi postupmi tieto prepojenia ničí, čo má vážne následky na fungovanie celého ekosystému.(15)

12. Les v bezzásahovom režime dokáže byť v konečnom dôsledku ekonomicky výhodnejšou alternatívou ako vyrúbané kopce. Svedčia o tom príklady konkrétnych území, dokonca nie tak ďaleko od nás.(16)  

Vybral som skutočne len niekoľko vedeckých prác (a pár ich kompilácií či populárnych spracovaní). Dalo by sa pokračovať ešte veľmi, veľmi dlho... O tom, aký rozdiel je medzi lesom podľa prírody a podľa technokraticky zmýšľajúceho lesníka, o tom aký je lesnícky sektor (nie len u nás) prehnane zakonzervovaný a čo sa s tým dá robiť, si môžte prečítať omnoho viac v knihe vedca, lesníka a filozofa Chrisa Masera - Premenený les, ktorá bola napísaná pred 30 rokmi, no konkrétne u nás nebola pochopená a aplikovaná doteraz. Veľmi vrele odporúčam, je to fascinujúco komplexné spracovanie týchto tém!

Diskusiu by podľa mňa výrazne urýchlilo pretriedenie tém: tieto a podobné uzavreté veci by sme používali už iba ako východiská do ďalších debát. Ušetrený čas by sa mohol venovať skutočným otázkam a hľadaniu komplexných, široko prospešných riešení a aplikácii tých, ktoré máme pod nosom už desiatky rokov, ale nevyužívame ich, lebo sa stále hádame, či je Zem plochá alebo guľatá... Čo vy na to?

Príspevok (poctivých) lesníkov do diskusie

Za posledné týždne a mesiace sme tu mali toho naozaj veľa. Určite teda nespomeniem všetko, ale to nevadí. Takže 1.) vystúpenie Matúša Hríbika vo veci podivných zalesňovacích prác v Nízkych Tatrách a následné perzekúcie zo strany vlastného zamestnávateľa (Lesov SR)(17), 2. výzvu „Odmietame“, kde sa k nemu pridali ďalší kolegovia, ktorí potvrdili, že jeho prípad nie je žiadnou výnimkou a že Lesy SR sú prehnité ako priemerný peň v bezzásahovom lese.(18) Po tretie, mali sme tu aj Správu z trasoviska (tiež iniciovanú z radov lesníckych), kde sa okrem prípadu lesníka Matúša Hríbika opisujú predražené nákupy (napr. protipožiarne kamery za 23 mil. eur, pričom by sa dali zohnať za necelých 7 mil...) a ďalšie kauzy Lesov SR. Citujem pána poslanca Mičovského, jedného z iniciátorov: „pani ministerka si za tri mesiace nenašla čas ani na to, aby nám aspoň formálne odpovedala, tobôž sa pokúsila o nejaké riešenie...“ No a po štvrté - najnovšie sme tu mali včerajší spomienkový pochod na zavraždených Jána a Martinu, ktorého sa oficiálne zúčastnili aj lesníci. Pripojili sa spolu s lesnými robotníkmi a geodetmi k iniciatívam poľnohospodárov, ktorých poľnohospodárska mafia, krytá na najvyšších miestach mláti na poliach, oberá o dotácie a ako sme sa nedávno dozvedeli, aj vraždí... Na pochode vystúpil za lesníkov Matúš Hríbik, ktorý skonštatoval: „Našimi nepriateľmi nie sú ochranári, ale oligarchovia!...(19)

Počuli ste to!? Povedal to, čo si už dávno myslia úprimne zmýšľajúci ľudia z jednej aj z druhej strany. Normálny ochranár chápe, že potrebujeme drevo a tým pádom aj lesníkov, ťažbu a hospodárske porasty, normálny lesník zase chápe, že sa ťažiť nemôže všade a že jedna vec sa dá robiť viacerými spôsobmi. Zdanlivý spor medzi ochranármi a lesníkmi je umelo živený spolupracovníkmi zločineckého systému, ktorý sa rozbujnel pod ochrannými krídlami Ministerstva pôdohospodárstva, zatiaľ na čele s ministerkou Matečnou (zhodou okolností zase SNS)... (Ak by ste náhodou chceli prispieť k jej odvolaniu, pozrite odkaz... V tejto chvíli už petíciu podporilo vyše 34 000 ľudí)(20)

Spoločný tlak na zmenu

Všetci – vedci, ochranári, lesníci, Európska komisia, verejnosť, všetci, ktorí tlačia na zmenu a vystupujú proti Lesom SR, sa teda opierajú o dve veci:

1. zdravý rozum a elementárna logika – aj blbý vidí, že traktormi dorýpané spracované kalamitiská, z ktorých sa po každom väčšom daždi leje bahno a štrk, sú z hľadiska fungovania prírody horšie ako prirodzene regenerujúce plochy. Intuitívne je každému jasné, že holorub nie je plnohodnotným lesom. Nie je ťažké pochopiť ani to, že les sa vyvíjal milióny rokov bez lesníkov a tým pádom je nízka pravdepodobnosť, že by to už v 21. storočí nezvládol. Veľa ľudí chápe aj to, že voda nevzniká vo vodovode a keď si dorafáme celé povodia, budeme mať (...). Tiež je ľuďom jasné, že ak by Lesy SR fungovali transparentne a nevyhadzovali peniaze na predražené zákazky a kampane, bolo by aj dosť dreva, aj chránených území a v neposlednom rade aj pokojného lesnícko-ochranárskeho spolunažívania.(21)

2. vedecké poznatky – to som už cca zhrnul vyššie...

Lenže Lesy SR a niektoré pridružené organizácie vo svojich vyhláseniach toto všetko naďalej blahosklonne ignorujú. Tým pádom sú dnes už ale v podstate sami proti všetkým... Väčšine ľudí je jasné, že obhajujú zjavné nezmysly a zbytočne vnášajú napätie, rozdelenie a problémy tam, kde by mohla byť krásna a produktívna spolupráca, výhodná pre všetkých. Mohli sa spamätať už dávno. Mohli so štipkou pokory uznať, že sa v niečom pomýlili, že mohli trochu viac brať pripomienky nezávislých vedeckých inštitúcií. Mohli priznať, že sa dostali pod zhubné vplyvy politiky a oligarchov a mohli sa pokúsiť z toho kolektívne a s pomocou druhých vycúvať. Lenže prehnaná hrdosť na tradície a chorobný konzervativizmus spolu s inými záujmami im zastreli oči aj ústa a radšej to všetko poprú. Výsledkom sú zničené národné parky a vymierajúce druhy európskeho významu. Zotrvávaním na svojich pozíciách a obhajovaním zjavných nezmyslov potvrdzujú, že ich záujmy sa veľmi nezhodujú so záujmom verejným. Oveľa dôležitejšie je pre nich zachovanie súčasného chorého systému, z ktorého profituje len veľmi obmedzený počet ľudí. Tým sú nie len proti všetkým, ale aj sami proti sebe. V takejto situácii ich imidž asi nevylepší už nič. Netreba vyhadzovať milióny na kampane. Stačí len trochu počúvať, rozmýšľať, spolupracovať a odstrániť spomedzi seba parazitov. A kopať nie do tých, ktorí upozorňujú na to, že máme problém, ale do tých, ktorí si to naozaj zaslúžia. To pomôže viac ako hocijaká kampaň... Pevne verím, že keď sa to dá v Kostarike, zvládneme to raz aj na našom ešte stále krásnom Slovensku!(22)

Materiály, citované v texte 

1.  https://www.audiolibrix.com/sk/Podcast/Listen/107010/z-prvej-ruky-pondelok-11-2-2019-12-30

2. https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/502004-vitajte-na-slovensku-v-krajine-nicitelov-lesa/?fbclid=IwAR1b01gZXtevDWtT-9Jt65EOY2qaPLC3rvzit4SQUgrywe8rsKlAN8o_OxE

3. https://www.facebook.com/privlesy.sk/

4. http://www.lesmedium.sk/o-com-sa-pise/lesnici-sa-brania-utokom?fbclid=IwAR3SAFs-Fzf3Tha8ELvs-Mr8D2LpPt_nvHgWJ9R1GRAcR3Ain4nMB2K9zkg

5. https://www.mysmeles.sk/podpora-od-odbornikov-a-vedcov

6. Naeem, S., Bunker, D.E., Hector, A., Loreau, M., Perrings, Ch. 2009 Biodiversity, ecosystem functioning and human wellbeing - an ecological and economic perspective. Oxford university press. Oxford, 368 pp.

7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/29483681

8. Janda, P., Bače, R., Trotsiuk, V., Mikoláš, M., Mrhalová, H., Morrisey, R.C., Matěju, L., Lábusová, J., Nagel, T., Kucbel, S., Jaloviar, P., Vysoký, J., Jasík, M., Seedre, M., Čada, V., Michalová, Z., Svoboda, M. 2017. Disturbance History of Primary Mountain Norway Spruce Forests in Western Carpathians, Lesson from the Past Development. For. Ecol. Manage. 388: 67–78.

9. https://www.afs-journal.org/articles/forest/pdf/2006/01/F6006.pdf

10. Beudert, B., Bässler, C., Thorn, S., Noss, R., Schröder, B., Dieffenbach-Fries, Foullois, N., Müller, J. 2014. Bark Beetles Increase Biodiversity While Maintaining Drinking Water Quality. Conservation Letters 00(0): 1–10.

11. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0378112717309568

12. https://link.springer.com/article/10.1007/s10980-016-0433-3

13. https://besjournals.onlinelibrary.wiley.com/doi/pdf/10.1111/1365-2664.12504

14. https://www.nature.com/articles/s41559-016-0031

15. https://www.ted.com/talks/suzanne_simard_how_trees_talk_to_each_other/discussion?utm_campaign=ios-share&utm_medium=social&source=email&utm_source=email

16. https://www.tandfonline.com/doi/pdf/10.1080/09669582.2013.871020?needAccess=true

17. https://video.sme.sk/c/22056552/nasiel-stratene-sadenice-z-ktorych-mal-vyrast-les-teraz-sa-boji-o-miesto-video.html

18. http://odmietame.sk

19. https://www.youtube.com/watch?v=hEwc8nTNjZ0&fbclid=IwAR0xYncG__RcW5lqmAoyDf9hYnwrCQ56q-AMhhEWGNVcsPMWYn28IbX_FSk&app=desktop

20. https://www.mysmeles.sk/vyzva-na-odvolanie-ministerky-matecnej?fbclid=IwAR3H97V10swRwjEzSo-kI0g-tAXIat5xq_NGa1kkBGCK3VZIF48W9UecfTY

21. https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clanok/492980-pole-dava-chlieb-les-vodu-a-mrakodrapy/

22. https://www.youtube.com/watch?v=WUCC6WmQcV0

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?