Živá krajina - najlepšia odpoveď (nie len) na klimatickú krízu (Fotoreport z Kaukazu)

Autor: Ondrej Kameniar | 22.11.2019 o 21:02 | (upravené 22.11.2019 o 22:18) Karma článku: 1,82 | Prečítané:  669x

O pár dní sa vraciam z trojmesačnej stáže v Gruzínsku. Strávil som veľa času aj v tunajších lesoch a odľahlých oblastiach. Prečo? Mám pocit, že sa tu ukrývajú mnohé odpovede, ktoré u nás v Strednej Európe súrne potrebujeme počuť.

Keď bude čas, rád by som k téme napísal aj viac. Zatiaľ aspoň malá fotoreportáž z lesov a trochu aj z poľnohospodárskej krajiny oblastí Samegrelo a Svaneti. 

Určite nechcem tvrdiť, že by to bola krajina bez problémov (o tých možno inokedy). No z toho, čo som tu videl, z rozhovorov s miestnymi obyvateľmi rôzneho veku, postavenia a profesie som usúdil, že sa tu dajú nájsť odpoveď na mnohé problémy, ktoré nás trápia na globálnej úrovni. Dalo by sa povedať, že Gruzínsko by sme si aspoň v niektorých ohľadoch mohli zobrať za vzor. Aj my, aj mnohé ďalšie krajiny. Čím skôr tak urobíme, tým lepšie pre nás všetkých... 

Začnem lesmi. Už sa to stalo notoricky známou informáciou, že sú z hľadiska viazania uhlíka z atmosféry nezastupiteľné. Už menej notoricky známy je fakt, že je diametrálny rozdiel ako to dokáže les s vysokým stupňom prírodnosti a napríklad taký holorub, ktorý je podľa niektorých tiež len lesom (lebo sú tam nastrkané sadeničky...).

Dnes už vieme, že v boji s klimatickou krízou sú prírodné lesy až 40 krát účinnejšie ako plantáže. Prečo? Napríklad preto, že prírodný les hromadí obrovské množstvá uhlíka do pôdy. Ak by ste nechali smrekovú plantáž v 600 m.n.m. niekde na strednom Slovensku bez zásahu, tak by trvalo niekoľko storočí, kým by sa v jej pôde obnovili pôvodne obrovské zásoby uhlíka. Čiže niekoľko storočí by fungovala ako lacný a efektívny vysávač na uhlík z atmosféry... Pri plantáži alebo inom lese, kde sa v pravidelných intervaloch plošne odstránia stromy to funguje úplne ináč - uhlík, ktorý sa počas jedného cyklu hromadil, je po ťažbe opäť uvoľnený do vzduchu.

V lese, ponechanom na prírodu sa postupne hromadí biomasa. Čím viac biomasy (t.j. života, organickej hmoty, uhlíka), tým väčšia biodiverzita (druhová pestrosť). Výhodou tzv. proforestácie, t.j. "sprírodňovania" lesov je teda aj to, že zároveň rieši aj krízu biodiverzity. Plus ešte pár ďalších problémov :...

Zistil som, že v Gruzínsku úplne zlyháva moja schopnosť zo satelitných snímok odlíšiť prales od človekom využívaného lesa. Tu v Svaneti aj človekom využívané lesy zhora vyzerajú takmer ako pralesy. Aký to rozdiel oproti našim "pásikavým národným parkom", ktoré vyzerajú ako zhmotnenie excelovskej tabuľky...

Gruzínsko rozhodne nie je vyľudneným územím. Aj tu sa pozeráte na obyčajný les nad dedinou... ktorá tu je cca 1000 rokov... Dosť na to, aby sa les zničil. Prečo vyzerá tak ako vyzerá? Obhospodarujú ho miestni obyvatelia. Nepchajú sem špinavé pazúre politicko-biznisové polomafiánske (alebo aj celomafiánske) zoskupenia ako je tomu sem-tam v našich krásnych Karpatoch. Miestni vedia, že keď si zničia, nebudú mať... V horských dedinách tiež stále funguje silná autorita miestnych starejších - keď sa niečo povie, tak to platí. Aj v prípade rozhodovania o lese. A podľa všetkého lesu celkom dobre rozumejú. Napriek tomu, že poväčšine asi nemajú vyštudovanú vysokú lesnícku ani ekologickú...

Cítim sa tu tak trochu ako v nejakej utopistickej krajine, kde sa lesníci a ochranári navzájom chápu a kde si pritakávajú, kde sa príroda v rámci lesného hospodárstva využíva, no neničí sa. Ukazoval som mnohým miestnym naše pásikavé národné parky či nekonečné kalamitné holiny, ukazoval som im aj fotky krásnych zmiešaných lesov v ochrannom režime v národných parkoch, ktoré boli ako kalamita bez milosti vyfaklené odborníkmi a inžiniermi. Miesta, kde pre pár suchých smrekov padali storočné jedle, javory i buky, kde sa zničili nádherné miesta len preto, že fabrika potrebovala dostať nažrať... Jeden lesník, ktorý má aj titul, je odborník na lesnú entomológiu a pracuje v oblasti, kde je celkom problém s kalamitami sa po pozretí fotiek vyjadril, že tu by ich ľudia ukameňovali na ulici, keby niečo také spravili v akomkoľvek lese. O národnom parku ani nehovoriac.

Ani Macho, šofér Kamazu, ktorého som stopol a s ktorým som mal možnosť chvíľu pokecať, nemal nič proti striktne chráneným územiam, proti mŕtvym stromom v lese. Chápal ekologické súvislosti. Chápal, že vysadená plantáž nie je les, že les je prírodné spoločenstvo, ktoré sa zďaleka nedá zredukovať na drevnú hmotu. Nad fotkami zo Slovenska, lesníckej veľmoci, len krútil hlavou. V dedine, odkiaľ pochádza, je píla v každom druhom dvore. Lesy v okolí som prešiel dosť poctivo, ale musím povedať, že tú ťažbu tam nejako moc nevidno... On aj mnohí jemu podobní si z lesa berú len kde tu strom. Drevo sa hospodársky využije a les ostáva plus mínus taký bol a aký má byť - pestrý a funkčný.

Inými slovami - les ostáva lesom. Niečo iné je les využívať a niečo iné pretvárať na pole. Aj bez toho, aby si miestni odborní lesní hospodári prečítali čo i len jednu štúdiu alebo odbornú prácu, predsa aplikujú prírode najlepšie vyhovujúci spôsob lesného hospodárenia - v poraste ponechávajú staré stromy na dožitie, ležiace mŕtve drevo, zmladenie prebieha výlučne prírodnou cestou... Plus veľké časti lesa sú úplne bez zásahu. Možno to celé naozaj nie je až taká veda...

Predstavte si, čo by sa stalo, keby čo i len polovicu z tých miliónov kubíkov, ktoré spracujú ročne naše megapodniky a ktoré sa vyvezú do zahraničia, spracovali malé firmy. Tipujem, že lokálnej ekonomike by to prospelo určite viac ako to, že "najväčší zamestnávateľ v regióne" ťahá všetky zisky mimo Slovenska a nám tu necháva vyrabované lesy a smradľavý opar...

Aj tento les je pod stáročným vplyvom človeka. Je hneď vedľa prastarej dediny. Je na svahoch so sklonom nula až 20 stupňov. Napriek tomu by pokojne zniesol porovnanie s našimi ochrannými lesmi.

Pohľady na hory tu sú úplne iné ako u nás... tu nemusíte s foťákom pol hodinu štelovať kompozíciu, aby ste tam mali iba to, čo aspoň zdiaľky vyzerá ako les, aby vám fotku nerušili štvorčeky a obdĺžniky. Esteticky teda Svaneti vyhráva na celej čiare... Ak vezmeme do úvahy najnovšie štúdie o vplyve lesa na ľudskú psychiku, nie je to zanedbateľný fakt.

Klimatická kríza je tu. Stredoeurópske "kvázilesy" sa nám rozpadajú pred očami. Niektorí ešte síce hľadajú nádej v genetických úpravách drevín, no väčšine je už jasné, že bez sprírodnenia našich lesov to nepôjde. V Svaneti sa hospodári okolo 1000 rokov. Napriek tomu, sú tieto lesy na klimatické zmeny nachystané úplne perfektne: zachované druhové bohatstvo a vegetačné stupne zaručujú, že keď príde zmena, tento les sa prispôsobí. Rovnako, ako to lesy aj ostatné prírodné ekosystémy robili stovky miliónov rokov. Nám na Slovensku nepomohli ani konferencie, ani výskum, ani nič. Naše lesy sú z ekologického hľadiska ako rešeto, napriek tomu, že už desiatky rokov sa vie, že to nie je dobré. Lesné vegetačné stupne, druhová bohatosť a priestorová kontinuita sú natoľko narušené, že pri rýchlejšej a rapídnejšej zmene bude nevyhnutne dochádzať k zničeniu dnes ešte zelených lesov a k lokálnemu alebo aj celoplošnému vymieraniu druhov, ktoré nebudú mať kade alebo kam migrovať.

Životný štýl spätý s prírodou sa tu nepodarilo vykoreniť ani desaťročiam trvajúcemu komunistickému režimu. Živá krajina nie je len v lese, ale aj priamo v dedine....

V podhorskej pahorkatine a na nížine to tiež nie je ináč: Ostala tu zachovaná pestrá mozaika. Okrem toho - les ostal lesom, rieka riekou a záhrada záhradou. Na obrovských plochách sa tu bez popierania základných ekologických súvislostí chovajú tisíce zvierat a pestujú sa tu mnohé hospodársky využiteľné rastliny. Akurát tu nie je žiadny mafián, ktorý by bral dotácie na tisíce hektárov repky alebo asfaltovej plochy, nie je tu žiadny megapodnik, ktorý treba nakŕmiť výnosmi z obrovských plôch. Tam je troška toho, tam troška toho... žiadne preháňanie. A tak sa tu produkujú zdravé potraviny, ľudia sú potravinovo sebestační a naviac - príroda je tiež spokojná. V prípade silnej klimatickej zmeny sa takáto pestrá krajina tiež omnoho lepšie prispôsobí ako kilometrové lány na Slovensku.

Pre lepšiu predstavu ešte takto...

Alebo takto... U nás je nížina z veľkej časti mŕtvou krajinou. Tu ani zďaleka. (modrá čiara je na obrázku ako mierka na zdôraznenie rozdielu medzi našimi nížinami a tunajšími. (dĺžka 1 km)

Z celého toho, čo som videl a počul, mi vyplýva, že nie je problém, že prírodu využívame, ale ako to robíme. Asi sa naše hospodárstvo proste musí zbaviť zhubného vplyvu všetkých Kočnerov a im podobných, musí sa skresať všemocnosť veľkých firiem, ktoré pre zisky neváhajú vo veľkom ničiť našu spoločnú Zem, popierať evidentnú pravdu a dokonca aj vraždiť ľudí, ktorí si dovolia s tým nesúhlasiť (neviem či viete, ale každý týždeň vo svete násilne zomrie niekoľko environmentálnych aktivistov, pričom toto číslo je na vzostupe). Tiež potrebujeme všetci spoločne nájsť znovu vzťah k našej Zemi - musíme ju prestať brať ako obyčajný bezduchý, ľubovoľne manipulovateľný zdroj surovín a namiesto obchádzania prírodných zákonov ich začať s úctou rešpektovať. A potom si možno tiež rovnako ako v Gruzínsku sadnú spolu ku stolu v dobrej nálade poľnohospodár, lesník, ekológ i ochranár a budú sa svorne baviť, ako urobiť tento svet trochu lepším miestom...

 

Technické riešenia súčasnej krízy sú často veľmi krátkozraké - riešia jeden problém a vyrábajú ďalšie štyri... Treba nám prijať fakt, že skutočným riešením je to, čo máme okolo seba, doslova pod nosom a čoho sme súčasťou- Život. Nič ďalšie nám netreba vymýšľať. Stačí sa naučiť žiť v zhode s naveky platným a nezmeniteľným prírodným (Božím) zákonom a všetko bude OK...

 

 

                           

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prešov bude po výbuchu plynu hľadať odpovede, panelák prezrie statik

Výbuch neprežilo najmenej päť ľudí, ich počet sa pravdepodobne zvýši.


Už ste čítali?