Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Lesy SR a spol.: vytrvalý boj už nie len proti ochranárom (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Ja

konateľ a lesník pozemkového spoločenstva , poľovný hospodár a živnostník živiaci sa ťažbou dreva s blogom v celku súhlasím. Ťažiť v UEV s najprísnejším stupňom ochrany sa prirodzene nemá. Čo ma však hnevá sú komplikované a zdĺhavé procesy pri žiadostiach a vyplácaní finančných náhrad vlastníkom za obmedzenie bežného hospodárenia v takýchto územiach.
Oprávnenosť zahrnutia niektorých území do bez zásahového režimu a najprísnejšieho stupňa ochrany je však debata na odbornú tému.
Z vlastnej praxe a skúsenosti môžem dokázať začlenenie umelých smrekových monokultúr v NPR Choč do 5 st. / pri obnove PSoL v roku 2015 odvolávajúc sa na Výnos MŽP z roku 2004 o ÚEV čo by si zaslúžilo ocenenie enviromentálnou malinou.....
 

 

Pridám ešte jednu poznámku.
Keď sa ťaží les samozrejme to nevypadá super esteticky / drevo levitovať nevie a samo sa na sklady nedopraví. Keď staviate dom či iné stavby tak tam samozrejme vznikajú prirodzené koľaje , blato , mláky a pod. Teda je to do určitej miery nevyhnutný aj keď nie celkom príjemný sprievodný jav na ploche kde sa pracuje.
- Ťažbový paradox z vlastnej praxe : Stanovisko CHKO HORNÁ ORAVA ... následkom približovania dreva sa na predmetnej zvážnici vytvorili hlboké koľaje ktoré vytvorili podmienky pre život a rozmnožovanie obojživelníkov / kunka žltobruchá , užovka....../ , ktoré sa už dlhšiu dobu vzhľadom na prevedené meliorácie v 70 rokoch nevyskytovali.
len tak zo zaujímavosti , sú aj druhy pre ,alebo kvôli ktorým sa takéto územia vyhlasujú.....
 

 

oprava - sú to druhy
 

Ďakujem za konšruktívny komentár

Dobrý deň,

ďakujem za konštruktívny komentár. V časti článku, venovanej vedeckým zisteniam som napísal, že by sa dalo pokračovať ešte veľmi, veľmi dlho... A jedna z vecí, ktorá mi v tej chvíli nenapadla, je problematika ochrany nepôvodných lesov. Napíšem k tomu pár vecí aspoň tu:
Človekom pozmenený alebo aj vytvorený les (zvlášť smrekový) sa v bezzásahovom režime dokáže pomerne rýchlo priblížiť prírodnému, teda aspoň čo sa týka parametrov štruktúry, objemu mŕtveho dreva a biodiverzity. Zaujímavé články k tejto téme sú napr. tieto:
https://link.springer.com/arti...
http://www.sisef.it/iforest/pd...
Vidieť to aj v Tichej a Kôprovej doline - vďaka prírodným narušeniam sa obnovuje charakter prírodného lesa, jeho fungovanie a vracajú sa tam pralesné druhy, ktoré tam nežili desiatky či stovky rokov. Je to podporené tým, že v Tichej a Kôprovej sa dodnes zachovaly fragmenty pralesov a prírodných lesov, kde prežili zvyšky populácií týchto druhov a teraz sa odtiaľ šíria do celej chránenej oblasti. Vo Veľkej Fatre máme napr. NPR Pada, ktorá bola v minullosti z veľkej časti využívaná no dnes, keď tam človek ide, ľahko by uveril, že je v úplnom pralese. Choč môže byť o nejaký čas ten istý prípad.
Čiže - ochrana nepôvodných lesov má zmysel. Key sme sa na to pozreli v širších súvislostiach - ako som písal aj v článku prírodný, alebo "sprírodnený" les oveľa lepšie hospodári s vodou a vplýva na mikroklímu oblasti. Taktiež viaže nepomerne väčšie množstvo uhlíka, čo je v dnešnej dobe jedna z kľúčových vecí. Keby sa nám celosvetovo podarilo zregenerovať dostatočné rozlohy lesov do prírodnejšieho stavu, vyriešili by sme veľkú časť problému s klimatickou zmenou. Tiež je dôležitá poznámka, že pestr prírodný les omnoho lepšie odpovedá na súčasné klimatické zmeny - jednak je odolnejší, jednak sa druhy v rámci neho dokážu šíriť podľa aktuálnych podmienok ďaleko lepšie ako v intenzívne obhospodarovanom lese.
Čiže otázkou zostáva už len, "ako to zabezpečíme?" Existujú kompenzácie, platby za ekosystémové služby, cestovný ruch... Riešení je veľa, peňazí tiež, len ich majú v rukách tí nesprávni a využívajú ich na nesprávne veci. Osobne si myslím, že lesníci, súkromní vlastníci lesov aj ochranári majú spoločný cieľ s celou spoločnosťou - rozumne využívané, biologicky pestré, ekologicky odolné lesy. Preto by tlak nemal smerovať proti vedcom, ktorí len konštatujú realitu, ale proti tým tam hore, ktorí majú možnosti toto vyriešiť... Asi toľko, dúfam, že som odpovedal na otázku.
 

už minule som vám písal, že ekológia je

vašou slabou stránkou a vôbec jej nerozumiete:

Citujem: "Človekom pozmenený alebo aj vytvorený les (zvlášť smrekový) sa v bezzásahovom režime dokáže pomerne rýchlo priblížiť prírodnému, teda aspoň čo sa týka parametrov štruktúry, objemu mŕtveho dreva a biodiverzity. "

Vidieť, že nemáte ani poňatia ako sa les vyvíja.

Človekom vytvorená smrečina sa v bezzásahovom režime vôbec nemení "pomerne rýchlo". Ak to vezmeme od jejzaloženia, tak prvých cca 60 rokov je zväčša odolná a jedinou zmenou bude rast. Vo veku 60 rokov sa stáva náchylnejšou na poškodenie, ale to stále nemusí nič znamenať. Vo vyšších polohách sa takéto lesy dožívali 100 aj 200 rokov a následne sa aj prirodzene zmladili. Čo asi nikto nenazve pomerne rýchlo.

Dnes je situácia iná, pretože tu máme oteplenie kombinované s "bezzásahovými experimentmi" ochranárov, vďaka ktorým sa populácia lykožrúta udržiava na takej výške, aká bola pred 20 rokmi nepredstaviteľná. Namnoženie bolo jednoduché - po Alžbete (2004) došlo k ponechaniu pomerne rozsiahlych plôch polomov bez zásahu, zďaleka nie iba v Tichej a Kôprovej, ale všade v 5. stupni ochrany, domnelom 5. stupni ochrany, prípadne "navrhovanom 5, stupni ochrany. Tu sa populácia lykožrúta zmnohonásobila, čomu pomohli aj teplé roky, od odvtedy je už neustále vysoká, postupne sa presúva aj do oblastí, kde vetrové kalamity neboli a lykožrút napáda aj nepoškodené stromy.

Ako prvé napáda nie "človekom založené smrečiny", ale prirodzené smrečiny (vrátane pralesovitých), pretože sú staršie a menej odolné.

Máme tu teda, v prípade ponechania bez zásahu dva prípady:

1, uhynutá neprirodzená smrečina, ak sa nevyťaží, sa zmení cintorín stromov aký poznáme z Bavorského lesa a Šumavy. V nej, samozrejme, dochádza k prirodzenému zmladeniu . To, aká drevina sa zmladí závisí nie od ekologických brožúrok, ale od toho, aká drevina rastie v okolí. Ak je to prevažne smrek, tak sa opäť zmladí smrek.Viď Kysuce, kde sa smrek vytrvalo obnovuje napriek úsiliu lesníkov sadiť tam buk, jedľu a smrekovec. Viď ten Bavorský les, kde opäť vzniká rovnoveký smrekový les. Do toho pristupuje "labužnícka" zver, ktorá prednostne obžiera tie dreviny, ktorých je málo. Smrekom je prejedená, ale na takej jedličke či bučku si zgustne.

2. uhynutá prirodzená smrečina sa vyvíja veľmi podobne - staré stromy uhynú a behom pár rokov z nich ostanú torzá, ktoré sú napr. hlucháňovi rovnako nanič ako torzá smreka pochádzajúce z neprirodzenej smrečinu. Teoreticky tam môže viacej mladých stromov, ktoré prežijú, ale smrek má tendenciu aj prirodzene vytvárať rovnoveké porasty podobné hospodárskym, ktoré daj opadnú presne rovnako.

Toto je teda to "priblíženie k prirodzenosti", problém je, že ide cez rozpad a potom cez mladý les. To, nakoľko bude ten nový mladý les prirodzenejší, závisí potom od viacerých faktorov.

Lesníci sú tradične obviňovaní, že oni potom znova založia ten zlý hustý mrekový les, lenže v chránených územiach to vôbec nebýva pravda - viď napr. Tatry, kde sa vzniku druhovo pestrého následného porastu venovalo veľké úsilie a nové porasty určite nie sú hospodárskymi smrečinami. Dokonca tu môžeme pre hlucháňa umelo udržiavať voľné plôšky, toho strácame kontrolu.

Prirodzenosť následného porastu len okrajovo súvisí s tým, či ten predchádzajúci napadnutý porast vyťažíme alebo nie. Rozdiel bude v množstve mŕtveho dreva v mladinách - ťažbou drevo "zachránime" pre využitie, ponechaním ho pustíme do atmosféry. Iste, predtým namiesto človeku poslúži rôznym druhom bezstavovcov, ale hlucháňovi či šelmám a kopytníkom bude skôr zavadzať. Navyše zvýši riziko nehasiteľných požiarov
 

 

Trrebeard2, vaša esej je zase len zbierkou vašich subjektívnyh interpretácií, založených na dojmoch a názoroch. Ako som v článku napísal, nejdem míňať energiu na nemožné a presviedčať vás, že vedci, ktorých citujem a s ktorými sa stotožňujem, rozumejú ekológii lepšie ako vy. Myslím, že som to doložil už dostatone. Reagovať začnem, keď mi uvediete podobný zoznam podložených argumentov, ako som uviedol ja, ktorý ma bude usvedčovať z toho, že som mimo. Keď mi ukážete výskum publikovaný v recenzovanom vedeckom časopise s impakt faktorom, ktorý bude podporovať vaše tvrdenia. Pokiaľ tak neurobíte, nevidím dôvod pokračovať v diskusii s vami. Svojou reakciou len potvrdzujete to, čo som napísal... Okrem toho, dovolím si tvrdiť, že môj článok bol poňatý trošku komplexnejšie ako vaša esej - opäť vytrhávate veci z kontextu a nehľadíte na ostatných x vecí, ktoré som ja do kontextu zasadil. Vlastne ma mrzí, že sa tu musím oháňať vedeckými argumentam, pretože ideológiou nezaťaženému človeku sú tieto veci prirodzene jasné a pochopiteľné. Skúste sa nad tými súvislosťami trochu zamyslieť a možno pochopíte, že to, čo povedal Matúš Hríbik v BA je pravda: Lesnííci a ochranári nie sú nepriatelia. Pekný víkend a veľa šťastia pri hľadaní pravdy vám prajem...
 

 

ach Maťko Maťko, taký starý a stále taký hlúpučký
 
Hodnoť

 

Ešte som zabudol na jeden celkom dôležitý a aktuálny prípad:
https://www.facebook.com/ErikB...
 

Absolútne súhlasím s autorom blogu

Tragédia našich dní je to, že dnes sa tvári ako odborník aj ten, čo o téme nevie sám napísať 1 A4 vlastných myšlienok a tieto podložiť riadnymi dôkazmi. Pod slovom riadny myslím vedecky overený a podporený a ak už nie vedecky, tak aspoň preukázať výsledok správnej praxe niekde, kde sa to dá aj skutočne pozrieť a overiť. To sa ale nedeje. Ja osobne nie som odborník na les, venujem sa potravinovému právu a bezpečnosti potravín, ale mám absolútne rovnaký názor ako autor blogu na MPaRV a o ministerke Zmatečnej nemá zmysel ani písať. Zločinecká a hlavne dobre organizovaná skupina vládnej trojky tu má jediný cieľ. A ak sa nepodarí zastaviť týchto nenažrancov, dopadneme ako les napadnutý lykožrútom.... bohužiaľ
 
Hodnoť

 

Lesy su tak dolezite pre spolocnost ze ich treba dotovat.
Zostatnit a zakazat tazbu na 100 rokov.Az potom sa dostanu do stavu pred rokom 1989.
 

Pred rokom 1989

sa lesy ťažili a najmä kalamitné ťažby sa vykonávali veľmi dôsledne. Práve preto boli tie lesy v lepšom stave ako dnes.

Problém je, že laická verejnosť verí konšpiračnej teórii, že súčasnú výšku ťažieb si vymyslela akási "štiepkárska loby".

Realita je prozaickejšia:

1. Veková štruktúra lesov - aby sa výška ťažieb dlhodobo nemenila, potrebovali by sme aby všetky vekové stupne lesa (0-10 rokov, 11-20, 21-30, ...) mali vyrovnané zastúpenie. Pri priemernej rubnej dobe napr. 110 rokov by sme v každom decéniu vyťažili zhruba 9% lesov, medzitým by ostatné vekové stupne rástli. Lenže, najmä vďaka svetovým vojnám, dorástli v súčastnosti do rubného veku "silné ročníky", ktoré tvoria viac percent než by mali. Tieto potom treba ťažiť aj z ekonomických dôvod - ďalším ponechaním sa už drevo znehodnotí, aj sú už menej odolné voči chorobám, hmyzu a vetru, takže narastá množstvo kalamít a kalamitných ťažieb.

2. Zmena klímy - lesníci vidia a cítia, že naozaj prebieha - napr. lykožrút má ročne viac generácii než predtým, lepšie prezimúva. Vetrové kalamity či požiare sú častejšie ako bývali. Toto sa stretlo so starnutím nášho lesa (viď bod 1). Naše lesy sú v priemere staršie ako boli napr. v dobe pred 1989. Tie boli voči uvedeným škodlivým činiteľom odolnejšie, pretože boli relatívne mladé.

3. Experimenty v ochrane prírody - dnes sa deje to, čo bolo pred 1989 nemysliteľné - propaguje sa ponechávanie poškodených a mŕtvych stromov bez sanitárnych ťažieb, čím sa hmyz a ďalšie patogény množia a šíria. Nehovorím teraz len o 5. stupni ochrany (pred 1989 sa konalo aj tam), ale aj zmene pohľadu na hospodárske lesy - kampaň ochranárov poskytla lenivejším lesníkom dobrú výhovorku prečo nekonať. Pred 1989 sa po kalamite vyvíjal zo strany štátu obrovský tlak na jej rýchle spracovanie. Dnes sa napr. nejaký urbár nechá ochranárom ukecať, že (za sľúbené peniaze) nechá kalamitu ležať, že veď príroda si s tým poradí. Takto dopadli lesy okolo Čertovice, kde sa na základe (nesplnených) sľubov nechala ležať relatívne malá kalamita a následne z nej vyletel lykožrút, ktorý zlikvidoval lesy až po hranicu lesa. Podobne štát pod vplyvom týchto "nových názorov" nekoná - veď sa tým prvoplánovo aj ušetrí - zorganizovať spracovanie kalamity niečo stojí (v Nemecku či Čechách sa dnes pri kalamite menia dopravné predpisy, budujú sa nové sklady dreva, ... - u nás nič).

Podobný problém so starnutím lesov a klimatickou zmenou má mnoho európskych štátov.
 

 

Valna vacsina sukromnych vlastnikov lesov by nemala ziaden problem odpredat svoje pozemky v NP statu, ved s nimi maju len problemy. Staci si vsak pozriet aku sumu vyclenil envirorezort na takyto vykup a hned pochopite, ze takymto tempom to bude trvat 200 rokov
 
Hodnoť

Najvacsi skodca

Mozno si to diskutujuci neuvedomuju, ale najvacsi skodca je byrokracia - najma vyberove konania.. Kym prebehnu vyberove konania zostanu nevyuzite dni s peknym pocasim a potom vidime hlboku orbu v lesoch, kde LKT vyoravaju metrove brazdy a voda moze unasat lesnu podu kdesi do Dunaja. A samozrejme lykozrut je davno vyleteny.
Podla mna sa lesakom trochu krivdi, su stale pod tlakom vytvarat zisk, dodrziavat predpisy. Ale zase priklad Koprovej a Tichej doliny nam ukazuje, ako rychlo sa dokaze priroda spamatat. Les sa obnovil sam rychlejsie a ucinnejsie uplne zadarmo. Okolite porasty vysadene po kalamite lesakmi rastu ovela pomalsie a este bolo potrebne kupit sadenice + vsetky tie prace okolo toho - krovinerozovanie, ochrana pred zverou.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. Júlia Piraňa Mikolášiková: Pomôže ústav Kočnerovi k doživotiu? 6 875
  2. Tibor Bindas: No a pani excelencia zo skládky pezinskej nech sa rozhodne... 5 881
  3. Tomáš Blahuta: A KTO je tou TREŤOU osobou a prečo bola kamera na biliardovom stole? (Video o Kiskovi) 4 407
  4. Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku : Danko, Kotleba a Harabin si platia reklamu na dezinformačnom webe 2 283
  5. Peter Cmorej: Vzdušné zámky Borisa Kollára – na kom a na čom stojí jeho volebný program? 1 650
  6. Michal Porubän: "Ďakujeme" pán Blaha...ste výnimočný a úžasný..spolu rastieme!..ALE... 1 533
  7. Jaroslav Polaček: Pivo, víno, trochu tvrdého, chlebíčky... Takto útočia zúfalci 1 297
  8. Mišo Šesták: Vraždiť sa učili v Trnave 1 154
  9. Vladimír Zervan: Zhnité Pellegriniho zemiaky 1 106
  10. Tomáš Mihalík: Ľuboš Blaha prichytený pri manipulácii verejnej mienky 1 092

Rebríčky článkov


  1. Petr Škrabálek: Trochu predčasná spomienka na udalosti vo Fukušime pred 9 rokmi
  2. Július Kovács: Prečo policajti, učitelia a študenti volia Kotlebových neonacistov.
  3. Štefan Vidlár: Jak sme vykúrili Ňemcú
  4. Simona Mačorová: Menštruácia a ženská cykličnosť
  5. Matej Hank: Úspešné ťaženie Getafe CF v španielskej La Lige. Čo je ich motorom k úspechu?
  6. Vladimír Vittek: Pomôžme mladým pracujúcim študentom
  7. Peter Slivovic: Zlý sused II.
  8. Roman Hutira: Žijeme ako bláznivý Jack Sparrow, nemáme cieľ, ani SMER.
  9. Július Kovács: V parlamentke boli vraj hnusné zvieratá s gorilami.
  10. Ľudovít Herman: Ladislav Miko - Zlý Zajo, na kandidátke SaS na 98 mieste

  1. Bolo ich deväť a zomreli strašnou smrťou. Záhada dodnes láka bádateľov
  2. Pőtheová, ktorej úrad zisťuje zdroj videa s Trnkom, robila Kočnerovi PR
  3. Ostane Magoni trénerom Vlhovej? Musím buchnúť po stole, tvrdí otec lyžiarky
  4. Ľudia zo zvolenskej bytovky vzdali súboj s fašizmom
  5. Kiska: Poviem polícii, kto je za anonymným videom
  6. Päť vecí, ktoré vyplývajú z videa Šuligu a Reichela o Kiskovi
  7. Vlhová vyhrala slalom v Kranjskej Gore a v hodnotení disciplíny predstihla Shiffrinovú
  8. Neuveriteľne smutný príbeh Harabina (píše Samo Marec)
  9. Pellegriniho neskutočný život (píše Beata Balogová)
  10. Prieskum preferencií: OĽaNO opäť narástlo, je tesne za Smerom

Už ste čítali?